V dnešnej dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým, stovkami rôznych kanálov, môžeme nadobudnúť pocit, že pravda je na dosah ruky. Stačí sa len natiahnuť a uchopiť ju.
Človek viac nie je odkázaný na klasické médiá, či už noviny ako The New York Times alebo na spravodajské televízie, ako je CNN. Bežný užívateľ internetu siahne po niektorej z obľúbených sociálnych sietí, po Facebooku, Instagrame či Twitteri. Na prvý pohľad sa môže zdať, že občianska žurnalistika – obsah vytváraný ľuďmi, ktorí sú priamymi účastníkmi udalostí , šírená práve prostredníctvom sociálnych sietí, nás, občanov, konečne oslobodila od „demagogických klamstiev“, ktorými nás ešte donedávna kŕmili veľké mediálne spoločnosti. Pochybenia týchto médií boli už neraz odhalené a mnohí z novinárov, ktorí boli hláskami napr. vojny v Iraku, svoje chyby priznali a oľutovali, ako ukázal – hoci nevedomky – aj John Pilger, veľký kritik zahraničnej politiky Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva a Austrálie, vo svojom filme The War You Don’t See z roku 2010. Americká vláda aj média vedome posúvala informácie občanom, ktoré neboli pravdivé. Šírili sa dezinformácie a menili sa čísla o úmrtiach a manipulovali s obyvateľstvom. Cieľom zrejme bolo, aby si verejnosť myslela, že Američanmi vedená koalícia vojnu s prehľadom vyhráva, i keď to nebola pravda. Média v tomto prípade kryli a zároveň podporovali najhoršie zločiny ľudstva. Odvtedy sa však mnoho vecí zmenilo.
O desaťročie neskôr, na prahu novej dekády, máme za sebou škandály spojené so sociálnymi sieťami, ktoré zatieňujú vyššie zmienené pochybenia novinárov. Aféry týkajúce sa Facebooku a jeho laxného prístupu nielen k právu na súkromie jeho užívateľov, ale aj k manipulácii s realitou sú takmer na dennom poriadku – za všetky spomeňme obrovský škandál Cambridge Analytica, keď rovnomenná spoločnosť zneužila dáta miliónov užívateľov Facebooku na cielenú politickú reklamu počas prezidentských volieb v USA v roku 2016 a počas referendovej kampane o Brexite v Spojenom kráľovstve v tom istom roku. Ak odhliadneme od vnútorných problémov, s ktorými sa borí Facebook, narazíme na ďalší vážny problém, s ktorým sociálne siete v ostatných rokoch zápasia, a to je prítomnosť propagandy, v našom geopolitickom priestore najmä tej ruskej. Až prekvapivo presné sa zdá konštatovanie, ktoré o newspeaku napísal Orwell: „Newspeak nebyl naplánován proto, aby se rozsah myšlení zvětšil, nýbrž aby se zmenšil, a tomu účelu nepřímo sloužilo maximální okleštění výběru slov.“ Dôkladnejší pohľad na jazyk, s ktorým pracujú sociálne siete, nám ukazuje, že ich chceným či nechceným dôsledkom je redukcia slovnej zásoby. Preferuje sa stručnosť, skratkovitosť, ale napriek tomu údernosť a emocionálnosť – dokonalá kombinácia na jednostranné strhnutie myšlienok a prehlbovanie zákopov, ktoré medzi ľuďmi panujú.
Vďaka súhre vyššie uvedených faktorov sa z miesta slobody stalo miesto, v ktorom je takmer každý takmer každému nepriateľom. V tomto chaose nevieme, komu a čomu môžeme veriť, a preto sa prepadáme do sveta, ktorý charakterizuje citát preslávený Umbertom Ecom: „Keď ľudia prestanú veriť v Boha, neznamená to, že neveria ničomu, ale že uveria všetkému.“
V čom je chyba? Už Karel Kryl hovoril: „Politikům se nevěří, politikové se kontrolují. Věří se v Boha, věří se v přírodu, věří se v krásu, věří se v myšlenku, ideu. V politika se nevěří, a kdo v něho věří, je idiot!“ Chyba je v našej viere v nesprávne veci. Kedysi nás klamali a my sme nemali na výber – vláda je stroj na informácie a médiá sú od politiky závislé, takže očakávať, že sa obrátia proti svojim chlebodarcom, je naivné. Dnes na výber máme, ale ako sme chceli ukázať citátom Umberta Eca, neveríme už ničomu a zároveň veríme všetkému. Ten, kto neverí v dobré úmysly vlády USA, uverí hocičomu, čo potvrdí jeho podozrenia a naopak, ten, kto pevne verí, že vláda USA chráni záujmy a slobodu amerického ľudu, neuzná, že pochybila, ani keby pred jeho očami Donald Trump vydal rozkaz, aby došlo k jadrovému útoku na Teherán.
Zo spomínaných faktov vyplýva, že ľudia by nemali za každej okolnosti veriť politikom, vláde a médiám, pretože pravé oni informácie skresľujú a prispôsobujú tak, ako im vyhovujú. Na druhu stranu každý, aj americký ľud ma právo svoju vládu zmeniť a ustanoviť novu. Nezabúdajme však ani na Orwellovo varovanie, že liek je niekedy horší ako choroba sama. Buďme teda zdravo skeptickí a neverme všetkému, čo vidíme v médiách – vrátane obsahu na sociálnych sieťach.
Celá debata | RSS tejto debaty